História novozámockého gymnázia

Na začiatku 19.storočia dochádza k rýchlemu rozvoju Nových Zámkov. Industrializácia a rozvíjajúci sa hospodársky život podnietili aj zintenzívnenie duchovného života, výrazne stúpal záujem o oblasť vzdelávania, čo viedlo v 30. rokoch 19.storočia k úsiliu o založenie gymnázia. Najväcšiu zásluhu na zriadení tejto významnej vzdelávacej a výchovnej inštitúcie mal učiteľ József Zibrényi, ktorý organizoval verejnú finančnú zbierku o založenie gymnázia.

Po troch neúspešných pokusoch 19. marca 1842 povolil kráľ Ferdinand V. otvorenie nižšieho štvortriedneho gymnázia, ktoré bolo umiestnené v budove vtedajšej ľudovej školy na Björnsonovej ulici. Vyučovanie na mestskom katolíckom gymnáziu sa začalo 2. októbra 1842. Prvé dva roky bola vyučovacím jazykom latinčina, potom na základe rozhodnutia Uhorského snemu sa vyučovalo v maďarskom jazyku.

Prvým riaditeľom gymnázia do r. 1851 bol Eugen Koppán. Vzdelávací proces viedli františkáni.V školskom roku 1842/1843 bol počet študentov 145. Každá trieda mala svojho jedného vyučujúceho.V roku 1851 po nariadení rakúskeho ministra školstva Leona Thuna, podľa ktorého na stredných školách mali vyučovať odborní ucitelia, muselo mesto pozastaviť činnosť gymnázia, pretože nedokázalo finančne zabezpečiť realizáciu nariadenia.

V roku 1861 podľa zákonného nariadenia sa vyučovanie zasa obnovilo pod vedením františkánov. Zásadnú zmenu v histórií gymnázia spôsobilo nariadenie maďarského kráľovského ministerstva kultúry a verejného školstva v roku 1883, podľa ktorého sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie od stredoškolských učiteľov. Františkánski mnísi nemali ani požadovanú kvalifikáciu, ani prostriedky na jej zabezpečenie, a tak odstúpili zmluvy uzavretej s mestom.

Na škole začali pôsobiť svetskí učitelia s vysokoškolským vzdelaním. Škola si naďalej zachovala kresťanskú katolícku orientáciu.

V šk. r. 1894/1895 sa z nižšieho gymnázia stalo vyššie osemtriedne gymnázium. V r. 1898 vyšli zo školy prví absolventi. Pri stúpajúcom počte žiakov vznikali priestorové problémy, a preto bolo naliehavé postaviť novú budovu školy. Tento projekt bol finančne podporovaný maďarským štátom. Vyučovanie v novej budove sa začalo 5. novembra 1911.

Po r. 1918 bola škola ako mestské katolícke gymnázium podporovaná československým štátom. Od 1. septembra 1920 bola transformovaná na reálne gymnázium. V tomto roku bola otvorená prvá trieda s vyučovacím jazykom maďarským. Od 19. júna 1925 bola škola zoštátnená, a dostala úradný názov Československé štátne reálne gymnázium s maďarskými pobočkami. V týchto rokoch škola mala 19 tried so 60 žiakmi v niektorých triedach.

Podľa Lajosa Turczela v rokoch 1925-1933 jedným z hlavných znakov novozámockého gymnázia bolo, že sa stalo kolískou študentského hnutia. Tu vzniklo hnutie Sarló, v ktorom pracovali významní maďarskí intelektuáli v Československu, ako napríklad Balázs András, Dobossy László, Jócsik Lajos a iní.

Na základe Viedenskej arbitráže z 2. septembra 1938 južné Slovensko bolo pripojené k Maďarsku, teda aj Nové Zámky. Slovenské gymnázium bolo zrušené a škola dostala v r. 1938 nový názov Maďarské kráľovské štátne gymnázium Petra Pázmánya. V r. 1942 gymnázium oslavovalo sté výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti profesor János Thain usporiadal impozantnú výstavu z histórie školy pod názvom Storočné gymnázium. Na oslave storočnice boli odhalené dve pamätné tabule.

Pocas 2. svetovej vojny posledné maturitné skúšky sa konali v školskom roku 1943/1944.

16. mája 1945 bolo zrušené maďarské gymnázium a maďarskí učitelia boli prepustení.

Škola dostala názov Štátne gymnázium v Nových Zámkoch. Do neho bolo včlenené aj zrušené Štátne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Šuranoch. Napriek tomu, že škola bola zasiahnutá bombardovaním pocas 2. svetovej vojny, vyučovanie v opravenej budove začalo 10. septembra 1945 v slovenskom jazyku.

Maďarské triedy sa otvorili až v šk. r. 1949/1950. V tomto období bolo veľmi málo maďarských pedagógov.

V šk. r. 1953/54 zanikli gymnáziá a nahradili ich jedenásťročné stredné školy. Z jedenástich rokov osem bolo venovaných základnému vzdelaniu a tri stredoškolskému vzdelaniu.

Od roku 1960 v zmysle nového školského zákona boli zrušené uvedené školy a opät došlo k rozdeleniu škôl na základné a stredné. Od šk. roku 1961/1962 sa opäť vyucovalo v starej budove gymnázia pod názvom Stredná všeobecnovzdelávacia škola. V tomto období školu navštevovalo 314 žiakov v desiatich triedach denného štúdia a 120 žiakov večerného štúdia. Od roku 1969 bolo obnovené štvorrocné gymnaziálne vzdelávanie a súbežne s trojrocným štúdiom fungovali až do roku 1973.

Od roku 1977/1978 podľa novej výchovnovzdelávaciej sústavy sa mohli do gymnázia prihlásiť i žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy. Bolo zavedené skupinové vzdelávanie voliteľné odborné predmety, ako napr. základy programovania a počítacové systémy, chemická technológia a základy elektrotechniky. Zavedením týchto predmetov škola sčasti stratila na svojom gymnaziálnom charaktere. Technokracia trvala až do novembra 1989, ked sa prírodovedné a spoločenskovedné predmety opäť dostali do rovnováhy. Do popredia sa dostalo vyučovanie cudzích jazykov.

V roku 1992, keď gymnázium oslavovalo 150. výročie svojho vzniku, sa prvýkrát uskutočnila slávnosť organizovaná regionálnou organizáciou budapeštianskeho Zväzu Rákócziho, ktorej cielom je každoročne odmeniť najúspešnejších žiakov gymnázia a základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Táto nadácia vznikla z iniciatívy Lajosa Luzsicu v roku 1992.

Od 2. septembra 1997 bola zriadená osemročná forma gymnaziálneho štúdia. Zintenzívnilo sa vyučovanie cudzích jazykov, čo znamená 4 až 5 hodín anglického resp. nemeckého jazyka počas prvých štyroch rokov. Od 5. rocníka žiaci majú možnosť študovať druhý svetový jazyk.

Od školského roku 1999/2000 žiaci majú možnosť vykonať jazykovú skúšku stredného stupňa z nemeckého jazyka. Absolvent tohto štúdia nemeckého jazyka nadobudne vedomosti na takej úrovni, že je schopný pokračovať vo svojich štúdiách i na nemeckých univerzitách.

Od roku 1992 na škole opäť pracuje spevácky zbor. Do repertoáru zboru okrem klasických a ľudových piesní sú zaradené aj gregoriánske, vianočné, ale i talianske a španielske piesne. Spevácky zbor v poslednom období dosiahol velmi pekné umiestnenia na celoštátnych prehliadkach speváckych zborov. Od šk. r. 1993/1994 na škole pracuje i dramatický krúžok pod názvom GUMIDIÓ (neskoršie MASZK), ktorý úspešne reprezentoval školu na Jókaiho dnoch v Komárne.

Naša škola od svojho vzniku mala neustále priestorové problémy. Vyplýva to zo skutocnosti, že to bola najväčšia stredná škola v Nitrianskom kraji. Tento problém bol vyriešený v šk. r. 2001/2002, keď triedy s vyčcovacím jazykom maďarským boli premiestnené do budovy bývalej Cirkevnej základnej školy na Letomostí.

Od 1. septembra 2004 škola opäť získala právnu subjektivitu, výsledkom ktorej je, že od tohto dátumu podľa rozhodnutia MŠ SR gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch sa osamostatnilo a od septembra roku 2006 prijalo oficiálny názov Gymnázium Petra Pázmáňa s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch (Pázmány Péter Magyar Tanítási Nyelvű Gimnázium Érsekújvár ).